Magazín

Pondelok s lečom

Tak tento pondelok sa celkom iste vydarí. Zeleninové lečo s vajcom milujem, a to, že je podľa mnohých stravníkov ochudobnené o klobásu, mi úplne vyhovuje. V ponuke boli ďalšie tri  pokrmy, avšak vzhľadom k môjmu citlivému zažívaniu a antipatii ku krkovičke bolo lečo tou správnou voľbou. Vezmeme si to po poriadku – číslo jedna má živánska bravčová krkovička s ryžou. Za tie dva roky, čo navštevujem firemnú kantínu, ma krkovička  neoslovila nikdy. Voľba čísla dva je klasikou pre tých, ktorí kedykoľvek a kdekoľvek podľahnú tradičnému smažáku. Miesto eidamu je v ponuke hermelín so šunkou a kráľovský syr s typickým zápachom podľa mňa v pondelok jasne zvíťazí.

Lečo s vajcom sa krčí na pozícii číslo tri a štvrté miesto už tradične patrí zeleninovým šalátom. Áno, keby bolo v menu šopský, lečo by asi utrpelo krutú porážku. Tentokrát čerstvú zeleninu bez zálievky, sypanú syrom, doplňuje grilovaná kukurica. Kombinácia zaujímavá, ale fakt nič pre mňa.

Utorkové stehienka porazili sekanú

Už sa nám to…utorok sa rozhodne nesobotí a rovnako tak je ďaleko do stredu týždňa. Takže pokoj. Utorok prekvapivo nemám rada. Víkendové vzduchoprázdno pominie a predo mnou sa hromadia úlohy, ktoré nikdy nekončia. Ešteže je tu obed, ktorý tentokrát nevyzerá zle. Na pečené kuracie stehienka si robím ono povestné miestečko už od samého rána. Šéfkuchár tentokrát zvolil aj vkusnú polievku – vývar s kvapkaním je rozhodne lepší než pondelková hrachovka so slaninou. Zjedla som ju síce ako  jahodu, ale ďalšie štyri hodiny v práci boli pomalým utrpením…

Stehienka alebo sekaná? Sekaná alebo stehienka? Stehienka! Kuracie mäso s teplou zeleninou a bagetou zvíťazilo, ale ešte pred pár mesiacmi by to bolo naopak. Domáca sekaná by mala pripomínať vôňu domova, ale bohužiaľ – veľkovýroba dáva prívlastku domáci poriadne na frak. Miesto mäsa som mohla zvoliť tradičný „slaďák“ slíže s makom, ale kdeže. Sotva čo som vyrástla z detských črievičiek, sladké obedy mi nič nehovoria. Rovnako ako olivy, ktoré dominujú štvrtkovému šalátu.

Syrová streda? Nič pre mňa

Vari si to pre nás pán šéfkuchár na stredu pripravil? Ale, ale, rovnako ako minulý pondelok by som povedala – aj tu sa majster tesár sekol. Pýtate sa prečo? V pondelok tvorili dve zo štyroch hlavných jedál – pečená makrela a smažené rybie  filé, a až do konca týždňa nebola po rybe ani pamiatka.. Táto streda je prudko syrová. Dokonca tri zo štyroch pokrmov tvorí z veľkej väčšiny rôzne kombinácie syrov a smotany – šampiňónovou omáčkou, cestovinami penne dokonca s trojsyrovou omáčkou a končiac zeleninovým šalátom so smaženou nivou.

Korunu tomu všetkému nasadila polievka – relatívne ťažká cesnačka s hriankou. Až príliš kalórií, až príliš ťažkých jedál na polovicu týždňa a polovicu pracovného dňa. Kuchárovu syrovú voľbu však našťastie narušili pikantné kuracie krídla Karlos. Zeleninová obloha a čerstvý krajec chleba nesmie chýbať.

Štvrtkový César

Vo štvrtok už melú často z posledného. Udalosti minulých dní dávajú celkom zabrať a dva dni pred víkendom sa snažím nabrať druhý dych. Ide to pomaly, nekonečné ráno sa až príliš vlečie a do obeda ďaleko. Najhoršie na tom je, že už od rána mám strašný hlad. Raňajkujem pravidelne, ale občas si telo robí, čo chce. Som proti raňajkovým  sedeniam v pracovnej dobe, raňajky si odbijem v pokoji doma a klepanie do klávesnice mi spríjemní kúsok ovocia a pravidelne takmer dva litre tekutín. Škvŕkanie v žalúdku mi tak musí zničiť nesladený čaj a myšlienka na ďalšiu povinnosť. Musím si urobiť poriadok na stole, poriadok vo všetkom, počnúc s nástenkou. Nástenka nie! Jedálny lístok na mňa drzo vykukne a čo nevidím - dnes bude césar šalát s kuracím mäsom. Áno, super. Lenže teraz by to chcelo nejakú bagetu. Poriadneho macka. Nič nebude. Počkaj si na obed a vydrž. Keby to išlo, praktikovala by som rodinnú radu – napi sa vody a ľahni si na brucho.

César šalát mimochodom porazil vyprážané kuracie prsia so zemiakovým šalátom, bravčové mäso na čiernom korení a smažené zeleninové fašírky. Pokojne by som teraz zjedla všetko. A ešte by som si vďaka tomu hladu niekoľkokrát pridala. Nemôžem. Musím si počkať na magickú pol jednu.

Piatková biologická zbraň

Piatok mám síce v obľube, ale skladba obedov už tak víťazoslávna nie je. Občas upodozrievam kuchára, že nám (alebo skôr mňa) ten začiatok víkendu proste nepraje. Ako si aj inak vysvetliť piatkovú voľbu jedálnička? Tak poporiadku. Piatkové menu zahajuje pečené rybie filé, vraj po „Grécky“ s varenými zemiakmi. Miesto raných a čerstvučkých zemiakov sa na tanieri veľmi často krčia premrznuté a doslova nechutné zemiaky, prívlastok grécky je pre mňa synonymum olív alebo baklažánu a podivnej červenej majdy. Jednotka to tentokrát nebude. Trojka je sladká ako… no ako buchtičky s krémom. V škole som sa po nich mohla ujesť, dnes by som si pokojne dala, ale telo si už s kalóriami navyše akosi poradiť nevie. Číslo štyri okupuje zeleninový šalát s neobvyklou a pre mňa nie príliš chutnou kombináciou – na kocky krájaným kuracím rezňom. Nie, ďakujem.

Zabudli sme na číslo dve, na poriadnu biologickú zbraň! Šošovica na kyslo, opekaná klobása, chlieb a uhorka. A ako bonus - držková polievka. Šošovicu milujem, klobásu tiež a uhorku som už nemala celý týždeň. Síce najskôr prasknem, ale prečo nie.

Aj vám prajem príjemný víkend a ešte lepší a chutnejší začiatok pracovného týždňa!