Recepty podľa suroviny
Smotana zjemní jedlo, dodá mu krémovosť a príjemne zaoblí chuť. Používa sa do omáčok, polievok, dezertov aj zapekaných jedál, kde vytvára hladký a bohatší výsledok.
Smotana vie jedlo zjemniť a zaokrúhliť jeho chuť bez toho, aby prekryla ostatné suroviny. Hodí sa do omáčok, polievok, zapečených jedál, kaší aj do cestovín.
Tam vytvorí hladšiu a kompaktnejšiu textúru. V kuchyni po nej siahnite vtedy, keď je pokrm príliš ostrý, suchý alebo plochý. Potrebuje viac krémovosti.
Nie každému jedlu však prospieva. Pri veľmi kyslých omáčkach, pri dlhom varení na vysokej teplote alebo pri pokrmoch, kde má zostať výrazná, čistá chuť surovín, môže smotana pôsobiť ťažko. Do sladkých receptov sa zas nehodí každý typ rovnako, preto treba rozlíšiť smotanu na varenie, na šľahanie a kyslú smotanu podľa toho, čo recept vyžaduje.
Vyberajte podľa typu receptu a obsahu tuku. Smotana na varenie má zvyčajne 10 až 12 % tuku, na šľahanie aspoň 30 %, kyslá smotana býva najčastejšie 10 až 16 %.
Obal má byť nepoškodený, bez nafúknutia a bez zvyškov tekutiny okolo viečka. Pri čerstvej smotane sledujte dátum spotreby a vôňu po otvorení. Kyslá smotana má byť jemne kyslá, nie ostrá alebo zatuchnutá.
Pri zakúpení väčšieho balenia sa oplatí skontrolovať, či ho miniete do 2 až 3 dní po otvorení.
Neotvorená smotana patrí do chladničky pri 2 až 8 °C.
Trvanlivá UHT smotana vydrží v špajze do dátumu na obale, no po otvorení ju dajte do chladničky a spotrebujte do 2 až 4 dní. Čerstvá smotana vydrží po otvorení spravidla 3 až 5 dní.
Mrazenie sa pri smotane na varenie používa len výnimočne. Po rozmrazení sa môže oddeliť. Pokazenú smotanu spoznáte podľa kyslého ostrého zápachu, hrudiek, plesne alebo vydutej nádoby.
Smotana je dostupná celoročne. Na Slovensku ju kúpite počas celého roka ako čerstvú aj UHT verziu, takže sezónu viazanú na mesiace prakticky nemá.
Pred varením smotanu krátko premiešajte, hlavne ak stála v chladničke. Do horúcej omáčky ju pridávajte postupne.
Po pridaní už nevarte prudko, aby sa nezrazila. Pri kyslej smotane pomáha odobrať lyžicu horúcej tekutiny do misky, premiešať ju so smotanou a až potom ju vrátiť do hrnca.
Pri smotane na šľahanie musí byť všetko dobre vychladené, ideálne 4 až 6 °C. Šľahajte ju na strednej rýchlosti 1 až 3 minúty, kým drží mäkké alebo pevné špičky.
Smotanu na varenie môžete v slaných jedlách nahradiť mliekom a maslom. Na 200 ml smotany použite 170 ml mlieka a 30 g rozpusteného masla.
Kyslú smotanu nahradí biely jogurt v pomere 1:1. Do horúcich omáčok ho pridávajte až na konci.
Na šľahanie sa jogurt ani mlieko nehodia. Tam treba aspoň 30-percentnú smotanu alebo rastlinnú alternatívu na šľahanie. Do dezertov nefunguje náhrada s nízkym obsahom tuku, krém sa nemusí zachytiť.
Kyslá smotana má sviežu kyselkavú chuť a používa sa najmä do studených jedál, dipov alebo na zjemnenie omáčok na konci varenia. Smotana na varenie je neutrálnejšia a zvládne vyššiu teplotu. V recepte ich nemeníte automaticky, najmä pri pečení a šľahaní výsledok nebude rovnaký.
Na 4 porcie stačí pri bežnej smotanovej omáčke 200 ml smotany na varenie. Ak chcete hustejšiu omáčku, pridajte 1 až 2 lyžice smotany navyše alebo ju zahustite lyžičkou múky rozmiešanej v studenej vode. Pri kyslej smotane zvyčajne stačí 150 až 200 g.
Áno, ale nepridávajte ju priamo do vriacej polievky. Odoberte 1 naberačku horúcej tekutiny, zmiešajte ju s 2 až 3 lyžicami smotany a až potom ju vlejte späť. Polievka by mala byť len horúca, nie prudko varená, inak sa smotana môže zraziť.
Najčastejšie funguje mlieko s maslom, prípadne 150 ml mlieka + 50 g smotanového syra namiesto 200 ml smotany. V omáčkach môžete použiť aj rastlinnú smotanu v rovnakom množstve. Do dezertov, kde treba vyšší obsah tuku, však mlieko náhradu nespraví.
Pokazená smotana býva hrudkovitá, má ostrý kyslý zápach alebo viditeľnú pleseň. Taktiež si všímajte vydutý obal a oddelenú srvátku s nepríjemnou vôňou. Ak sa po otvorení správa nezvyčajne už po 1 až 2 dňoch, radšej ju nepoužívajte.